Čo by to bolo za leto bez letnej duchovnej obnovy. Je to zavŕšenie všetkých duchovných aktivít nášho spoločenstva počas školského roka a zároveň duchovné „nasiaknutie“ na celé prázdninové obdobie, kedy sa spoločne neuvidíme a v duchovnej oblasti budeme odkázaní sami na seba (no a samozrejme pomoc z neba).
Vzhľadom na počet účastníkov, ktorý dosahuje pomaly ale isto číslo 150, patrí LDO medzi akcie, ktoré treba plánovať a pripravovať v značnom predstihu. Tento rok, ešte viac ako vlani, bol poznačený značnou neistotou a obavami. Pandémia menila situáciu každý týždeň a plánovať masovú akciu mesiace vopred mohlo pripadať smiešne a nezmyselné. Bola to skúška našej odvahy a dôvery. Túžba však zvíťazila nad obavami a neistotou. Uvedomili sme si, že obavy o výsledok zápasu sú zbytočné, ak ani samotný zápas nezačneme. V nádeji, že to nemôže zle dopadnúť, iba prinajhoršom nevyjsť, sme naše snaženie vložili do Božieho milosrdenstva a Máriinho náručia. A čuduj sa svete, podobne ako aj vlani, sa to napokon vydarilo (aj keď uznávame, že zlepšenie pandemickej situácie nebolo asi výsledkom iba našich modlitieb a túžby po uskutočnení LDO).
A tak môžeme s veľkou radosťou, ale aj pokorou konštatovať, že LDO spoločenstva Misia Máriina sa uskutočnila pod odborným, duchovným aj otcovským dohľadom pátra Luciána v dňoch 11.-17.7.2021 v rekreačnom zariadení Hlboké-Bojnice. Úspechom bolo, že sme sa mohli po takmer roku on-line stretnutí stretnúť osobne, v ďalšom malebnom kúte Slovenska a navyše v peknom počasí. Celkový úspech takejto rozsiahlej duchovnej akcie nemôže však byť postavený iba na príjemných pocitoch a spomienkach. Ten sa ukáže až v nasledujúcich mesiacoch, či sa upevnil náš osobný vzťah s Otcom, aby nás neprevalcovali prvé problémy, skúšky a zlyhania.
Výber témy pátrom Luciánom na prvý pohľad neprekvapil: Apoštolský list Svätého Otca Františka Patris corde by sa v roku sv. Jozefa dal vcelku očakávať. Avšak šikovné spojenie s apoštolskou exhortáciou Amoris Laetitia doplnené o ďalšie vsuvky a osobné zážitky podané neopakovateľným spôsobom pátra Luciána, vyústilo do materiálu, z ktorého budeme môcť čerpať aj celý ďalší rok. Poukázanie na dôležitosť sv. Jozefa v živote svätej rodiny a v celých dejinách spásy pozdvihlo sebavedomie hlavne mužom. „Sv. Jozef nám ukazuje, že aj ľudia nenápadní a skrytí, môžu zohrávať dôležitú úlohu. Ak sú nenápadne tvoriví.“ Avšak dôležitosť súvisí aj so zodpovednosťou. Zodpovednosťou, ktorej sa nemusíme báť, ak prijmeme bezpodmienečne Božiu vôľu. „Prijať aj to, čomu nerozumiem, spraviť to súčasťou svojho príbehu. Byť kresťanským realistom, ktorý prijíma všetko, čo život prináša.“
V závere už iba dve veci: túžba a poďakovanie. Túžba, aby sme si všetky dary tohto týždňa uchovali hlboko v srdci, premýšľali o nich a nedali si ich ukradnúť v každodennom bežnom živote. Poďakovanie – všetkým, ktorí prispeli k vytvoreniu tohto krásneho spoločenstva. Zvlášť však našim mladým animátorom, ktorí venovali dlhé dni príprav a celý tento týždeň našim deťom. Deťom pripravili množstvo veselých, duchovných, ale aj dobrodružných zážitkov a rodičom umožnili oddych a ich duchovné zážitky.
Nech nás príklady a orodovanie Márie a Jozefa sprevádzajú v nasledujúcich mesiacoch a stále inšpirujú v ich nasledovaní.
